Život Prešova
online
online
Slnečné žiarenie
14.07.2005 Celý región
Každodenná súčasť nášho života, ktorú temer nevnímame, pokiaľ to s ňou \"nepreženieme\". Je to náš priateľ, či nepriateľ? Ako sa správne slniť pri mori, na hor...Každodenná súčasť nášho života, ktorú temer nevnímame, pokiaľ to s ňou \"nepreženieme\". Je to náš priateľ, či nepriateľ? Ako sa správne slniť pri mori, na horách? Aké škodlivé účinky môže mať slnečné žiarenie na našu pokožku? A ako možno im predísť, aby sme si čo najdlhšie zachovali mladosť, pružnosť a krásu našej kože?
Na to sme sa opýtali MUDr. Gabriely Machalovej z kožnej ambulancie a centra pre starostlivosť o problémovú pokožku COSMEDERM na Sabinovskej ul. č.78 v Prešove.
Otestujte si fototyp svojej pokožky a vyberte si najvhodnejší prostriedok na opaľovanie pre seba a svojich blízkych.
Slnečné žiarenie je prirodzeným činiteľom, ktorý vytvára pozemskú klímu. Slnko, ako zdroj svetla a stred našej Slnečnej sústavy, vyžaruje energiu s rôznou vlnovou då žkou. Žiarenie gama a rontgenové žiarenie, ktoré majú najmenšiu vlnovú då žku, sú vo veľkej miere odfiltrované atmosférou Zeme, a na zemský povrch dopadá iba ich nepatrná časť. V podstatne väčšej miere sú prepúšťané jeho ďalšie zložky: viditeľné svetlo (s vlnovou då žkou 400-800nm), ultrafialové - UVžiarenie (40-400 nm) a infračervené - IR žiarenie (800-100 000 nm). Ako nás toto žiarenie ovplyvňuje?
UVC žiarenie je krátkovlnné UV žiarenie (40-280 nm) a na Zemi sa nevyskytuje, pretože je pohlcovaté najmä ozónovou vrstvou atmosféry. Môže byť ale vyžarované niektorými umelými žiaričmi (napr. germicídne lampy) a žiaričmi používanými v technickej oblasti. Po cca 6 hodinách jeho pôsobenia vyvolá na koži začervenanie a dráždi spojivky. Nevyvoláva zhnednutie pokožky a okenné sklo ho neprepúšťa.
UVB žiarenie (280-320 nm) sa vyskytuje v prirodzenom slnečnom svetle aj vo svetle vyžarovanom umelými žiaričmi. Spojivky dráždi o niečo menej ako UVC žiarenie, okenným sklom nepreniká, avšak preniká kremenným sklom a vodou, a preto sa naša koža môže spáliť aj pri plávaní. Na koži vyvoláva začervenanie - spálenie slnkom, ktoré vznikne 12-24 hodín po expozícii, ako aj zhnednutie, ktoré sa objaví o 48-72 hodín ako neskorá pigmentácia. Jeho účinkom tiež vzniká vitamín D v koži. Medzi negatívne účinky UVB žiarenia patria akútne a chronické poškodenia kože. Tieto predstavujú zmeny nukleových kyselín, bielkovín a poškodenie bunkových membrán, ako aj zmenu genetického kódu (mutácie), ktoré môže mať za následok tvorbu rakoviny.
UVA žiarenie (320-400 nm) dopadá ako súčasť prirodzeného slnečného svetla na zemský povrch a je menej toxické ako UVC a UVB žiarenie. Na koži spôsobuje včasné sčervenanie, včasnú pigmentáciu a zahajuje tvorbu hnedého kožného farbiva, melanínu, čím vzniká neskorá pigmentácia. V malých dávkach nedráždi očné spojivky a preniká cez okenné sklo.
Viditeľné svetlo (400-800 nm) má na kožu iba mierne účinky, a kožné zmeny vznikajú len u osôb s extrémnou citlivosťou na svetlo pri niektorých chorobách.
Infračervené žiarenie vo vysokých dávkach poškodzuje kožu teplom a môže sa spolupodieľať na tvorbe kožnej rakoviny.
Množstvo UV žiarenia v slnečnom svetle nie je v každom okamihu rovnaké. Závisí od týchto faktorov:
· Atmosferický ozón - čím hrubšia ozónová vrstva, tým viac \"škodlivého\" žiarenia sa atmosférou pohltí, a tým menej ho dopadne na zemský povrch.
· Výška Slnka nad obzorom - čím vyššie je Slnko nad obzorom, tým viac škodlivého žiarenia dopadá na Zemský povrch, lebo dráha slnečných lúčov v atmosfére je kratšia. Naopak, ak je Slnko blízko obzoru, lúče musia prejsť niekoľkonásobne dlhšou dráhou cez atmosféru, a sú tak viac zoslabené. Poloha Slnka sa mení nielen v priebehu dňa a roka, ale aj v závislosti od zemepisnej šírky. Preto UV žiarenie dosahuje najväčšiu intenzitu v poludňajších hodinách, v lete a v tropických oblastiach.
· Nadmorská výška - intenzita UV žiarenia rastie s nadmorskou výškou, lebo v čistej atmosfére vo väčších výškach klesá množstvo absorbujúcich látok, ktoré by pohlcovali slnečné lúče.
· Rozptyl v atmosfére - bezoblačná obloha má modrú farbu, lebo modrá časť spektra je najviac rozptyľovaná, no UV žiarenie, ktoré ľudské oko nevníma, je rozptyľované ešte viac, a najväčšiu intenzitu dosahuje pri jasnej oblohe.
· Oblačnosť - zoslabuje intenzitu UV žiarenia. Tenké oblaky ju ovplyvňujú iba málo, alebo dokonca ju môžu aj zvýšiť tzv. bočným odrazom. Hrubšie oblaky, ako aj prachové a dymové čiastočky a vodné kvapky vo vzduchu zoslabujú UV žiarenie vo väčšej miere. Preto je intenzita žiarenia v znečistených oblastiach nižšia ako v miestach s čistou atmosférou.
· Odraz od zemského povrchu - množstvo odrazeného žiarenia závisí od optických vlastností povrchu, je vyšší na snehu, vode a piesku. Preto na jar, pri bezoblačnej oblohe môže intenzita žiarenia dosiahnuť, aj prekročiť hodnoty letného maxima. To je dôležité najmä v horách.
Aké sú zdravotné riziká UV žiarenia?
Pôsobenie slnečného žiarenia má nesporne mnoho priaznivých stránok. V prvom rade napomáha pocitu psychickej sviežosti, chuti do života a optimizmu. V severských krajinách, kde je množstvo dní so slnečným svitom značne menšie, sa často vyskytujú prípady depresie z nedostatku prirodzeného svetla. UV časť žiarenia je potrebná aj k premene vitamínu D v koži na jeho aktívnu formu .
Závažné a nepríjemné sú však nežiadúce účinky UV žiarenia. Akútne môžu spôsobovať spálenie (solárnu dermatitídu), ktoré sa prejaví začervenaním a pálením kože, závažnejšie aj opuchom a pľuzgiermi. Reakciu môžu zosilňovať aj niektoré lieky, ktoré zvýšia citlivosť kože na svetlo (tetracyklíny, hydrochorotiazid, lieky proti bolesti... ) alebo niektoré maste, krémy, kozmetické prípravky a chemikálie. Podobne môžu spolupôsobiť aj niektoré rastliny - cibuľa, petržlen, paradajky, zemiaky, uhorky, najmä časti ich vňate, ako aj voňavky a dezodoranty.
Dlhodobé pôsobenie UV žiarenia vyvoláva na koži príznaky tzv. aktinického starnutia pokožky. Dochádza jednak k urýchleniu starnutia kože, ako aj k výskytu zmien pokožky, ktoré sa inak nevyskytujú. U veľmi starých (až deväťdesiat ročných) ľudí, ktorí sa vyhýbali nadmernému slneniu, je koža iba stenčená, hladká, so stratou elasticity. Naproti tomu u mladších ľudí so svetlou kožou, ktorí sa celý život vystavovali slnku, popri týchto zmenách sa tvorí viac vrások, koža je žltkastá, suchá, \"kožená\", s množstvom benígnych, premalígnych a žiaľ, niekedy aj malígnych novotvarov. Ich vznik sa vysvetľuje tým, že po ožiarení kože slnečným žiarením dochádza k zníženiu obranyschopnosti kože, imunosupresii, ktorá sa jednak podieľa na znížení akútnych prejavov zápalu (lepší sa ekzém, psoriáza a akné), no na druhej strane sa znižuje aj obrana proti znetvoreným, mutovaným bunkám, z ktorých sa môže vyvinúť v budúcnosti nádor. Tieto zmeny zahŕňajú celú škálu - od tzv. keratóz - zhrubnutí pokožky, cez menej zhubné nádory (bazalióm), zhubnejšie (spinalióm) až po najnevyspytateľnejší nádor kože - malígny melanóm.
Poškodenie očí
Akútna expozícia očí intenzívnemu slnečnému žiareniu, najmä vo vysokohorských podmienkach (odraz od snehu) môže mať za následok silný zápal rohovky a spojiviek. Opakované pôsobenie žiarenia môže viesť až ku zákalu očnej šošovky, poškodeniu rohovky a sietnice. Na rozdiel od kože, má naše oko iba obmedzené možnosti ochrany pred svetlom. Patrí k nim iba zúženie zrenice a zatvorenie viečok pri oslnení. Preto je mimoriadne dôležité dostatočne chrániť oči ochrannými okuliarmi s UVB aj UVA filtrom. Podľa niektorých medzinárodných noriem je na šošovkách kvalitnejších okuliarov vyznačovaný stupeň ochrany voči viditeľnému a UV žiareniu. Všeobecne sa doporučuje kategória 3 a pre rizikovejšie činnosti spojené s intenzívnym ožiarením očí (pobyt na horách, pri vode, na snehu, pri mori) je vhodnejšia kategória 4. Pre tých, čo nosia dioptrické okuliare, sú vhodné sklá, ktoré sa sfarbujú podľa intenzity slnečného žiarenia. Relatívnou novinkou sú aj vonkajšie prídavné rámčeky so slnečnými sklami. Veľkú pozornosť je treba venovať aj deťom, lebo priepustnosť ich šošovky pre UV žiarenie je vyššia, ako u dospelých.
Kožné fototypy.
Typy pokožky u ľudí sú rôzne. Iná je koža u belochov, iná u ázijských národov, černochov či Arabov. Najvýraznejšia odlišnosť medzi týmito typmi spočíva v množstve kožného pigmentu, čo určuje, ako reagujú na vystavenie slnečnému žiareniu. Je to výsledkom dlhodobého fylogenetického vývoja, (čierna koža je prispôsobená podmienkam tropického pásma, biela zase nízkej intenzite žiarenia v oblastiach mierneho pásma) a je geneticky daná. Na základe týchto skúsenosti možno ľudí podľa typu pokožky a jej reakcie na slnečné žiarenie rozdeliť do šiestich skupín.
*** OTESTUJTE SI FOTOTYP SVOJEJ POKOŽKY ***
Stačí zodpovedať na niekoľko nasledujúcich otázok a v tabuľke si nájdete fototyp zodpovedajúci Vašej pokožke
1. Akú majú prirodzenú farbu moje vlasy (rozumie sa farba, ktorá nebola získaná farbením vlasov, melírmi, ani inými umelými úpravami)
· ryšavé
· blond alebo plavé
· hnedé
· čierne
2. Akú majú prirodzenú farbu moje oči?
· modré
· zelené
· hnedé
3. Moja pokožka je prirodzene farby
· svetlej
· tmavšej
4. Moja pokožka zhnedne po opaľovaní
· vždy
· občas
· nikdy
5. Na mojej pokožke vznikne začervenanie po opaľovaní
· vždy
· občas
· nikdy
Teraz už iba stačí si nájsť v tabuľke fototyp zodpovedajúci Vašej pokožke:
Typ kože Stručná charakteristika Farba vlasov Farba očí Hnedne Sčervená
I. albíni, ryšaví ľudia ryšavé modré nikdy vždy
II. blonďáci blond modré, zelené občas väčšinou
III. väčšina Európanov hnedé šedé, hnedé vždy niekedy
IV. Južania čierne hnedé vždy nikdy
V. Arabi, Indiáni, Mexičania čierne hnedé, čierne vždy nikdy
VI. černosi čierne hnedé, čierne vždy nikdy
Najcitlivejší sú na slnečné žiarenie ľudia I. a II. fototypu, ktorí sa musia o to viac a účinnejšie chrániť pred jeho nežiadúcimi účinkami.
Faktory prirodzenej obrany ľudskej kože pred slnečným žiarením
Základné mechanizmy ochrany kože pred žiarením zahŕňajú niekoľko zložiek. Z nich najväčší význam má hrúbka rohovinovej vrstvy a melanínová pigmentácia.
Zhrubnutie pokožky sa uplatní vždy a nezastupiteľnú úlohu má u svetlejších typoch pokožky a pri vitiligu. Tvorbou ďalších vrstiev tak naša pokožka zväčšuje prirodzenú bariéru kože pred žiarením.
Pigmentácia pokožky po ožiarení nastáva v niekoľkých fázach. Najprv dochádza ku prechodnému skorému stmavnutiu. Toto je najvýraznejšie u tmavších typoch kože a naopak, u svetlých typoch môže aj celkom chýbať. Vlastná syntéza pigmentu nastáva až za 2-3 dni po slnečnej expozícii a pretrváva 2-3 mesiace. Tieto faktory netreba preceňovať, lebo aj po prirodzenom zhnednutí pokožky opálením dochádza k zvýšeniu ochrannej kapacity pokožky iba dvojnásobne!
Poškodenie očí
Veľmi nebezpečné najmä vo vysokých horách (odraz od zasnežených plôch) a pri mori (odraz od piesku na pláži). Pri akútnej expozícii dochádza k silnému zápalo rohovky a spojoviek, zčervenanie, pálenie a rezanie očí. Opakované pôsobenie UV žiarenia môže vyvolať zakalenie očnej šošovky, kvapkovú dystrofiu rohovky, prerastanie spojovky na rohovku a poškodenie sietnice. Tieto môžeme pozorovať najmä u ľudí chronicky vystavených slnečnému žiareniu (poľnohospodárski robotníci, cestári, námorníci... ). Oko na rozdiel od pokožky nemá prirodzené mechanizmy na ochranu pred slnkom, ak nerátame zúženie zrenice a zatvorenie viečok pri oslnení.
OCHRANA PROTI UV ŽIARENIU
· Tieň, pobyt v tieni a vhodný odev
Možno použiť ochranné prostriedky vyvolávajúce tieň (klobúk, slnečník), alebo využiť prirodzený tieň stromov. Ochrana odevom je závislá od jeho farby. Najlepšie chránia farebné odevy, keďže pohlcujú viac UV žiarenia, čím ale viac zahrievajú. Tenké, biele a vlhké tkaniny chránia menej. Syntetické materiály (nylon, dacron... ) prepúšťajú menej UV žiarenia ako bavlnené vlákna, u pružných látok je dôležité ich natiahnutie alebo zrazenie. Niektoré odevy majú dokonca od výrobcu deklarovaný tzv. UPF (UV protecting factor), ktorý udáva ich priepustnosť pre UV žiarenie. UPF nad 50 znamená vynikajúcu ochranu.
· Sunscreeny
Sú to chemické látky, ktoré ochraňujú pokožku pred UV žiarením. Tvoria súčasť mastí, krémov, lócií, roztokov a rúžov, kde pohlcujú, alebo odrážajú až 95% UV žiarenia. Sú zamerané na UVB, UVA alebo na obidva oblasti slnečného žiarenia. Nesmú farbiť, páchnuť, dráždiť a musia byť chemicky stále. Podľa mechanizmu účinku existujú chemické absorbéry a fyzikálne blokátory. Tie prvé pohlcujú žiarenie, ale môžu vyvolať aj fotoalergickú kontaktnú reakciu. Fyzikálne blokátory rozptyľujú alebo odrážajú slnečné žiarenie na fyzikálnom princípe, preto sú vhodnejšie pre citlivé typy pokožky a na nos, pery a uši. Ich nevýhodou je, že pri vyššie koncentrácii sú kozmeticky neprijateľné (majú nápadnú belavú farbu). Súčasné opaľovacie krémy obsahujú zväčša kombináciu oboch typov sunscreenov.
Ochranný faktor sunscreenu udáva, koľkokrát je možné pobyt na slnku predå žiť v porovnaní s nechránenou pokožkou, aby nedošlo k nežiadúcej reakcii pokožky. Použitie vhodného sunscreenu závisí najmä od fototypu pokožky a intenzity slnečného žiarenia.
Pre fototyp I. a II. platí nasledovné:
¨ obdobie s nízkou intenzitou slnečného žiarenia v našich zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 15, doba opaľovania nesmie presiahnuť 60 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v našich zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 25, klobúk, vhodný odev, neopaľovať malé deti, doba opaľovania nesmie presiahnuť 30 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v južných zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 40, klobúk, vhodný odev, slnečník, neopaľovať malé deti, doba opaľovania nesmie presiahnuť 20 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v južných zemepisných šírkach, napoludnie: treba sa zdržiavať iba v budovách.
Trocha miernejšie sú podmienky platia pre fototyp III. a IV. :
¨ obdobie s nízkou intenzitou slnečného žiarenia v našich zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 5, doba opaľovania môže presiahnuť 60 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v našich zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 10, klobúk, doba opaľovania nesmie presiahnuť 60 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v južných zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 20, klobúk, vhodný odev, doba opaľovania nesmie presiahnuť 40 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v južných zemepisných šírkach, napoludnie: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 30, klobúk, vhodný odev, slnečník, doba opaľovania nesmie presiahnuť 30 minút.
Sunscreenmi sa nevyplatí šetriť, na pokožku treba naniesť min. 2 mg/mcm2, inak ich účinnosť môže byť nižšia. Kožné ochorenie, aplikácia kozmetík, mastí či vnútorné užívanie niektorých liekov môže prudko zvýšiť Vašu citlivosť na svetlo.
Odolnosť sunscreenov na vodu je veľmi výhodnou vlastnosťou, lebo zabraňuje ich rýchlemu zmývaniu potením či kúpaním. Prípravok označený ako \"water resistant\" vydrží 40 minútové máčanie vo vode, \"water-proof\" až 80 minútové, bez toho, aby došlo k zníženiu ochrany pokožky. Čerstvá a slaná voda znižujú SPF viac než voda chlórovaná. Vode odolné prípravky potom možno zmyť alkalickým mydlom a vodou. Ich odolnosť je umožnená akrylátovými a metakrylátovými polymérmi, ktoré po nanesení ostávajú absorbované na koži.
Samoopaľovacie krémy vyvolajú žiadúce stmavnutie pokožky (na 5-7 a viac dní), avšak nechránia proti slnku, navyše niektoré sa postupne vymývajú vodou alebo alkoholom. Slúžia najmä ako kamufláž pri miestnych poruchách pigmentácie (vitiligo), na použitie počas slnenia pri mori sú nevhodné.
ZÁSADY SPRÁVNEHO POUŽÍVANIA OCHRANNÝCH PROSTRIEDKOV PROTI UV ŽIARENIU
1. Ak patríte k ľuďom s nízkym fototypom alebo citlivým na svetlo, používajte sunscreeny vždy. Zabránite tak akútnemu spáleniu pokožky, tvorbe nádorov a aktinickému poškodeniu pokožky.
2. S ochrannými návykmi začnite už výchovou detí. Do 6 mesiaca by sa deti nemali vôbec vystavovať priamemu slnku, pod 2 roky treba deti chrániť odevom a nevystavovať ich poludňajšiemu slnku, staršie deti by mali používať najmä fyzikálne sunscreeny s vysokým SPF, pretože tieto pokožku nealergizujú, lebo odrážajú slnečné žiarenie.
3. Nezabudnite na tmavé okuliare s UV filtrom.
4. Sunscreen si zvoľte podľa plánovanej činnosti. Na kúpanie a pri zvýšenom potení sú vhodné vode odolné prípravky
5. Do úvahy berte predpokladanú dobu pobytu na slnku - čím je dlhšia, tým vyšší SPF si zvoľte. Opakované natretie sa prípravkom s rovnakým SPF ochranu pokožky podstatne nezvýši, iba udrží!
6. Úvodná aplikácia sunscreenu by mala byť dôkladná, najlepšie na dvakrát. Pri druhej aplikácii zatrite aj zabudnuté miesta!
7. Ak používate chenické ochranné prostriedky, aplikujte ich minimálne 20 minút pred vlastným opaľovaním, aby sa dostatočne vstrebali a naviazali na rohovú vrstvu pokožky.
8. Voľte sunscreen podľa aktuálnej intenzity slnečného žiarenia. Táto je vyššia na miestach s čistejšou atmosférou, pri vode, vo vyšších nadmorských výškach, v lete a na poludnie.
Teraz, keď sme sa spoločne dozvedeli nové informácie o slnečnom žiarení, skúste si zopakovať náš test zo Života Prešova. Ak ste teraz zodpovedali správne na všetky otázky, Vaša príprava na slnečné letné obdobie je temer zavŕšená. Ostáva už iba si zakúpiť vhodný prípravok, zabaliť kufre a vyraziť za slniečkom a oddychom. Prajem Vám všetkých príjemné a zdravie obnovujúce leto.
MUDr. Gabriela Machalová
Kožná ambulancia a lekárska kozmetika COSMEDERM
Sabinovská 78, Prešov, tel. 051/7713928, 0903 611565
TEST:
1. UV žiarenie dosahuje najväčšiu intenzitu:
A. na jar
B. v lete
C. v zime
D. v trópoch
E. na póloch
F. v poludňajších hodinách
G. vo večerných hodinách
2. Reakciu pokožky na svetlo môžu zosilniť:
A. niektoré lieky (napr. tetracyklíny, hydrochlorothiazid, lieky proti bolesti... )
B. mlieko a mliečne výrobky
C. časti rastlín a vňatí (cibuľa, petržlen, paradajky, zemiaky, uhorky)
D. voňavky a dezodoranty
E. niektoré maste, krémy, kozmetické prípravky a chemikálie
F. kontakt s pôdou
G. zvieratá
3. Slnečné žiarenie má tieto účinky na človeka:
A. zvyšuje imunitu pokožky
B. napomáha pocitu psychickej sviežosti, chuti do života a optimizmu
C. ničí mikroogranizmy na pokožke človeka
D. chráni pred vznikom nádorov
E. tlmí tvorbu kožného farbiva melanínu
F. znižuje imunitu pokožky
G. bieli zuby
4. Slnečné žiarenie obvykle priaznivo ovplvyvňuje tieto ochorenia:
A. xeroderma pigmentosum
B. rachitídu, \"mäknutie kostí\" a nedostatok vitamínu D
C. atopický ekzém
D. vred žalúdka a dvanástnika
E. zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi
F. porfýrie
G. psoriázu (lupienku)
5. Detská očná šošovka má oproti šošovke dospelého človeka
A. vyššiu priepustnosť pre slnečné žiarenie
B. nižšiu priepustnosť pre slnečné žiarenie
6. V pokožke človeka slnečné žiarenie spôsobuje:
A. zlepšenie prekrvenia pokožky
B. zníženie obnovy buniek v koži
C. zhoršenie prekrvenia pokožky
D. zníženie imunitných reakcií v pokožke
E. zhrubnutie rohovinovej vrstvy
F. tvobu melanínu
G. zvýšenie obnovy kožných buniek niekedy vedúce až k tvorbe novotvarov
6. Správne sú tieto tvrdenia:
A. tmavé okuliare s UV filtrom nezvýšia podstatne ochranu očí
B. sunscreeny sa pri kúpaní a potení nevyplavujú z pokožky
C. opakované natretie sa prípravkom s rovnakým SPF ochranu pokožky podstatne nezvýši, iba udrží
D. chemické absorbenty UV žiarenia vyvolávajú väčší počet kontaktných alergiíí ako fyzikálne (minerálne)
E. samoopaľovacie krémy chránia pred slnkom rovnako dobre, ako sunscreeny
F. najviac UV žiarenia pohlcuje biely, tenký a vlhký odev
G. syntetické materiály (nylon, dacron... ) prepúšťajú menej UV žiarenia ako bavlnené vlákna
H. čerstvá a slaná voda znižujú SPF sunscreenov viac než voda chlórovaná
Správne odpovede:1. BDF, 2. ACDE, 3. BCF,4. BCG, AF-výrazne zhoršuje, 5. A, 6. ADEFG, 7. CDGH, ABEF-presný opak je pravdou.
Na to sme sa opýtali MUDr. Gabriely Machalovej z kožnej ambulancie a centra pre starostlivosť o problémovú pokožku COSMEDERM na Sabinovskej ul. č.78 v Prešove.
Otestujte si fototyp svojej pokožky a vyberte si najvhodnejší prostriedok na opaľovanie pre seba a svojich blízkych.
Slnečné žiarenie je prirodzeným činiteľom, ktorý vytvára pozemskú klímu. Slnko, ako zdroj svetla a stred našej Slnečnej sústavy, vyžaruje energiu s rôznou vlnovou då žkou. Žiarenie gama a rontgenové žiarenie, ktoré majú najmenšiu vlnovú då žku, sú vo veľkej miere odfiltrované atmosférou Zeme, a na zemský povrch dopadá iba ich nepatrná časť. V podstatne väčšej miere sú prepúšťané jeho ďalšie zložky: viditeľné svetlo (s vlnovou då žkou 400-800nm), ultrafialové - UVžiarenie (40-400 nm) a infračervené - IR žiarenie (800-100 000 nm). Ako nás toto žiarenie ovplyvňuje?
UVC žiarenie je krátkovlnné UV žiarenie (40-280 nm) a na Zemi sa nevyskytuje, pretože je pohlcovaté najmä ozónovou vrstvou atmosféry. Môže byť ale vyžarované niektorými umelými žiaričmi (napr. germicídne lampy) a žiaričmi používanými v technickej oblasti. Po cca 6 hodinách jeho pôsobenia vyvolá na koži začervenanie a dráždi spojivky. Nevyvoláva zhnednutie pokožky a okenné sklo ho neprepúšťa.
UVB žiarenie (280-320 nm) sa vyskytuje v prirodzenom slnečnom svetle aj vo svetle vyžarovanom umelými žiaričmi. Spojivky dráždi o niečo menej ako UVC žiarenie, okenným sklom nepreniká, avšak preniká kremenným sklom a vodou, a preto sa naša koža môže spáliť aj pri plávaní. Na koži vyvoláva začervenanie - spálenie slnkom, ktoré vznikne 12-24 hodín po expozícii, ako aj zhnednutie, ktoré sa objaví o 48-72 hodín ako neskorá pigmentácia. Jeho účinkom tiež vzniká vitamín D v koži. Medzi negatívne účinky UVB žiarenia patria akútne a chronické poškodenia kože. Tieto predstavujú zmeny nukleových kyselín, bielkovín a poškodenie bunkových membrán, ako aj zmenu genetického kódu (mutácie), ktoré môže mať za následok tvorbu rakoviny.
UVA žiarenie (320-400 nm) dopadá ako súčasť prirodzeného slnečného svetla na zemský povrch a je menej toxické ako UVC a UVB žiarenie. Na koži spôsobuje včasné sčervenanie, včasnú pigmentáciu a zahajuje tvorbu hnedého kožného farbiva, melanínu, čím vzniká neskorá pigmentácia. V malých dávkach nedráždi očné spojivky a preniká cez okenné sklo.
Viditeľné svetlo (400-800 nm) má na kožu iba mierne účinky, a kožné zmeny vznikajú len u osôb s extrémnou citlivosťou na svetlo pri niektorých chorobách.
Infračervené žiarenie vo vysokých dávkach poškodzuje kožu teplom a môže sa spolupodieľať na tvorbe kožnej rakoviny.
Množstvo UV žiarenia v slnečnom svetle nie je v každom okamihu rovnaké. Závisí od týchto faktorov:
· Atmosferický ozón - čím hrubšia ozónová vrstva, tým viac \"škodlivého\" žiarenia sa atmosférou pohltí, a tým menej ho dopadne na zemský povrch.
· Výška Slnka nad obzorom - čím vyššie je Slnko nad obzorom, tým viac škodlivého žiarenia dopadá na Zemský povrch, lebo dráha slnečných lúčov v atmosfére je kratšia. Naopak, ak je Slnko blízko obzoru, lúče musia prejsť niekoľkonásobne dlhšou dráhou cez atmosféru, a sú tak viac zoslabené. Poloha Slnka sa mení nielen v priebehu dňa a roka, ale aj v závislosti od zemepisnej šírky. Preto UV žiarenie dosahuje najväčšiu intenzitu v poludňajších hodinách, v lete a v tropických oblastiach.
· Nadmorská výška - intenzita UV žiarenia rastie s nadmorskou výškou, lebo v čistej atmosfére vo väčších výškach klesá množstvo absorbujúcich látok, ktoré by pohlcovali slnečné lúče.
· Rozptyl v atmosfére - bezoblačná obloha má modrú farbu, lebo modrá časť spektra je najviac rozptyľovaná, no UV žiarenie, ktoré ľudské oko nevníma, je rozptyľované ešte viac, a najväčšiu intenzitu dosahuje pri jasnej oblohe.
· Oblačnosť - zoslabuje intenzitu UV žiarenia. Tenké oblaky ju ovplyvňujú iba málo, alebo dokonca ju môžu aj zvýšiť tzv. bočným odrazom. Hrubšie oblaky, ako aj prachové a dymové čiastočky a vodné kvapky vo vzduchu zoslabujú UV žiarenie vo väčšej miere. Preto je intenzita žiarenia v znečistených oblastiach nižšia ako v miestach s čistou atmosférou.
· Odraz od zemského povrchu - množstvo odrazeného žiarenia závisí od optických vlastností povrchu, je vyšší na snehu, vode a piesku. Preto na jar, pri bezoblačnej oblohe môže intenzita žiarenia dosiahnuť, aj prekročiť hodnoty letného maxima. To je dôležité najmä v horách.
Aké sú zdravotné riziká UV žiarenia?
Pôsobenie slnečného žiarenia má nesporne mnoho priaznivých stránok. V prvom rade napomáha pocitu psychickej sviežosti, chuti do života a optimizmu. V severských krajinách, kde je množstvo dní so slnečným svitom značne menšie, sa často vyskytujú prípady depresie z nedostatku prirodzeného svetla. UV časť žiarenia je potrebná aj k premene vitamínu D v koži na jeho aktívnu formu .
Závažné a nepríjemné sú však nežiadúce účinky UV žiarenia. Akútne môžu spôsobovať spálenie (solárnu dermatitídu), ktoré sa prejaví začervenaním a pálením kože, závažnejšie aj opuchom a pľuzgiermi. Reakciu môžu zosilňovať aj niektoré lieky, ktoré zvýšia citlivosť kože na svetlo (tetracyklíny, hydrochorotiazid, lieky proti bolesti... ) alebo niektoré maste, krémy, kozmetické prípravky a chemikálie. Podobne môžu spolupôsobiť aj niektoré rastliny - cibuľa, petržlen, paradajky, zemiaky, uhorky, najmä časti ich vňate, ako aj voňavky a dezodoranty.
Dlhodobé pôsobenie UV žiarenia vyvoláva na koži príznaky tzv. aktinického starnutia pokožky. Dochádza jednak k urýchleniu starnutia kože, ako aj k výskytu zmien pokožky, ktoré sa inak nevyskytujú. U veľmi starých (až deväťdesiat ročných) ľudí, ktorí sa vyhýbali nadmernému slneniu, je koža iba stenčená, hladká, so stratou elasticity. Naproti tomu u mladších ľudí so svetlou kožou, ktorí sa celý život vystavovali slnku, popri týchto zmenách sa tvorí viac vrások, koža je žltkastá, suchá, \"kožená\", s množstvom benígnych, premalígnych a žiaľ, niekedy aj malígnych novotvarov. Ich vznik sa vysvetľuje tým, že po ožiarení kože slnečným žiarením dochádza k zníženiu obranyschopnosti kože, imunosupresii, ktorá sa jednak podieľa na znížení akútnych prejavov zápalu (lepší sa ekzém, psoriáza a akné), no na druhej strane sa znižuje aj obrana proti znetvoreným, mutovaným bunkám, z ktorých sa môže vyvinúť v budúcnosti nádor. Tieto zmeny zahŕňajú celú škálu - od tzv. keratóz - zhrubnutí pokožky, cez menej zhubné nádory (bazalióm), zhubnejšie (spinalióm) až po najnevyspytateľnejší nádor kože - malígny melanóm.
Poškodenie očí
Akútna expozícia očí intenzívnemu slnečnému žiareniu, najmä vo vysokohorských podmienkach (odraz od snehu) môže mať za následok silný zápal rohovky a spojiviek. Opakované pôsobenie žiarenia môže viesť až ku zákalu očnej šošovky, poškodeniu rohovky a sietnice. Na rozdiel od kože, má naše oko iba obmedzené možnosti ochrany pred svetlom. Patrí k nim iba zúženie zrenice a zatvorenie viečok pri oslnení. Preto je mimoriadne dôležité dostatočne chrániť oči ochrannými okuliarmi s UVB aj UVA filtrom. Podľa niektorých medzinárodných noriem je na šošovkách kvalitnejších okuliarov vyznačovaný stupeň ochrany voči viditeľnému a UV žiareniu. Všeobecne sa doporučuje kategória 3 a pre rizikovejšie činnosti spojené s intenzívnym ožiarením očí (pobyt na horách, pri vode, na snehu, pri mori) je vhodnejšia kategória 4. Pre tých, čo nosia dioptrické okuliare, sú vhodné sklá, ktoré sa sfarbujú podľa intenzity slnečného žiarenia. Relatívnou novinkou sú aj vonkajšie prídavné rámčeky so slnečnými sklami. Veľkú pozornosť je treba venovať aj deťom, lebo priepustnosť ich šošovky pre UV žiarenie je vyššia, ako u dospelých.
Kožné fototypy.
Typy pokožky u ľudí sú rôzne. Iná je koža u belochov, iná u ázijských národov, černochov či Arabov. Najvýraznejšia odlišnosť medzi týmito typmi spočíva v množstve kožného pigmentu, čo určuje, ako reagujú na vystavenie slnečnému žiareniu. Je to výsledkom dlhodobého fylogenetického vývoja, (čierna koža je prispôsobená podmienkam tropického pásma, biela zase nízkej intenzite žiarenia v oblastiach mierneho pásma) a je geneticky daná. Na základe týchto skúsenosti možno ľudí podľa typu pokožky a jej reakcie na slnečné žiarenie rozdeliť do šiestich skupín.
*** OTESTUJTE SI FOTOTYP SVOJEJ POKOŽKY ***
Stačí zodpovedať na niekoľko nasledujúcich otázok a v tabuľke si nájdete fototyp zodpovedajúci Vašej pokožke
1. Akú majú prirodzenú farbu moje vlasy (rozumie sa farba, ktorá nebola získaná farbením vlasov, melírmi, ani inými umelými úpravami)
· ryšavé
· blond alebo plavé
· hnedé
· čierne
2. Akú majú prirodzenú farbu moje oči?
· modré
· zelené
· hnedé
3. Moja pokožka je prirodzene farby
· svetlej
· tmavšej
4. Moja pokožka zhnedne po opaľovaní
· vždy
· občas
· nikdy
5. Na mojej pokožke vznikne začervenanie po opaľovaní
· vždy
· občas
· nikdy
Teraz už iba stačí si nájsť v tabuľke fototyp zodpovedajúci Vašej pokožke:
Typ kože Stručná charakteristika Farba vlasov Farba očí Hnedne Sčervená
I. albíni, ryšaví ľudia ryšavé modré nikdy vždy
II. blonďáci blond modré, zelené občas väčšinou
III. väčšina Európanov hnedé šedé, hnedé vždy niekedy
IV. Južania čierne hnedé vždy nikdy
V. Arabi, Indiáni, Mexičania čierne hnedé, čierne vždy nikdy
VI. černosi čierne hnedé, čierne vždy nikdy
Najcitlivejší sú na slnečné žiarenie ľudia I. a II. fototypu, ktorí sa musia o to viac a účinnejšie chrániť pred jeho nežiadúcimi účinkami.
Faktory prirodzenej obrany ľudskej kože pred slnečným žiarením
Základné mechanizmy ochrany kože pred žiarením zahŕňajú niekoľko zložiek. Z nich najväčší význam má hrúbka rohovinovej vrstvy a melanínová pigmentácia.
Zhrubnutie pokožky sa uplatní vždy a nezastupiteľnú úlohu má u svetlejších typoch pokožky a pri vitiligu. Tvorbou ďalších vrstiev tak naša pokožka zväčšuje prirodzenú bariéru kože pred žiarením.
Pigmentácia pokožky po ožiarení nastáva v niekoľkých fázach. Najprv dochádza ku prechodnému skorému stmavnutiu. Toto je najvýraznejšie u tmavších typoch kože a naopak, u svetlých typoch môže aj celkom chýbať. Vlastná syntéza pigmentu nastáva až za 2-3 dni po slnečnej expozícii a pretrváva 2-3 mesiace. Tieto faktory netreba preceňovať, lebo aj po prirodzenom zhnednutí pokožky opálením dochádza k zvýšeniu ochrannej kapacity pokožky iba dvojnásobne!
Poškodenie očí
Veľmi nebezpečné najmä vo vysokých horách (odraz od zasnežených plôch) a pri mori (odraz od piesku na pláži). Pri akútnej expozícii dochádza k silnému zápalo rohovky a spojoviek, zčervenanie, pálenie a rezanie očí. Opakované pôsobenie UV žiarenia môže vyvolať zakalenie očnej šošovky, kvapkovú dystrofiu rohovky, prerastanie spojovky na rohovku a poškodenie sietnice. Tieto môžeme pozorovať najmä u ľudí chronicky vystavených slnečnému žiareniu (poľnohospodárski robotníci, cestári, námorníci... ). Oko na rozdiel od pokožky nemá prirodzené mechanizmy na ochranu pred slnkom, ak nerátame zúženie zrenice a zatvorenie viečok pri oslnení.
OCHRANA PROTI UV ŽIARENIU
· Tieň, pobyt v tieni a vhodný odev
Možno použiť ochranné prostriedky vyvolávajúce tieň (klobúk, slnečník), alebo využiť prirodzený tieň stromov. Ochrana odevom je závislá od jeho farby. Najlepšie chránia farebné odevy, keďže pohlcujú viac UV žiarenia, čím ale viac zahrievajú. Tenké, biele a vlhké tkaniny chránia menej. Syntetické materiály (nylon, dacron... ) prepúšťajú menej UV žiarenia ako bavlnené vlákna, u pružných látok je dôležité ich natiahnutie alebo zrazenie. Niektoré odevy majú dokonca od výrobcu deklarovaný tzv. UPF (UV protecting factor), ktorý udáva ich priepustnosť pre UV žiarenie. UPF nad 50 znamená vynikajúcu ochranu.
· Sunscreeny
Sú to chemické látky, ktoré ochraňujú pokožku pred UV žiarením. Tvoria súčasť mastí, krémov, lócií, roztokov a rúžov, kde pohlcujú, alebo odrážajú až 95% UV žiarenia. Sú zamerané na UVB, UVA alebo na obidva oblasti slnečného žiarenia. Nesmú farbiť, páchnuť, dráždiť a musia byť chemicky stále. Podľa mechanizmu účinku existujú chemické absorbéry a fyzikálne blokátory. Tie prvé pohlcujú žiarenie, ale môžu vyvolať aj fotoalergickú kontaktnú reakciu. Fyzikálne blokátory rozptyľujú alebo odrážajú slnečné žiarenie na fyzikálnom princípe, preto sú vhodnejšie pre citlivé typy pokožky a na nos, pery a uši. Ich nevýhodou je, že pri vyššie koncentrácii sú kozmeticky neprijateľné (majú nápadnú belavú farbu). Súčasné opaľovacie krémy obsahujú zväčša kombináciu oboch typov sunscreenov.
Ochranný faktor sunscreenu udáva, koľkokrát je možné pobyt na slnku predå žiť v porovnaní s nechránenou pokožkou, aby nedošlo k nežiadúcej reakcii pokožky. Použitie vhodného sunscreenu závisí najmä od fototypu pokožky a intenzity slnečného žiarenia.
Pre fototyp I. a II. platí nasledovné:
¨ obdobie s nízkou intenzitou slnečného žiarenia v našich zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 15, doba opaľovania nesmie presiahnuť 60 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v našich zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 25, klobúk, vhodný odev, neopaľovať malé deti, doba opaľovania nesmie presiahnuť 30 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v južných zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 40, klobúk, vhodný odev, slnečník, neopaľovať malé deti, doba opaľovania nesmie presiahnuť 20 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v južných zemepisných šírkach, napoludnie: treba sa zdržiavať iba v budovách.
Trocha miernejšie sú podmienky platia pre fototyp III. a IV. :
¨ obdobie s nízkou intenzitou slnečného žiarenia v našich zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 5, doba opaľovania môže presiahnuť 60 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v našich zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 10, klobúk, doba opaľovania nesmie presiahnuť 60 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v južných zemepisných šírkach: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 20, klobúk, vhodný odev, doba opaľovania nesmie presiahnuť 40 minút.
¨ obdobie s vysokou intenzitou slnečného žiarenia (leto) v južných zemepisných šírkach, napoludnie: treba použiť ochranné okuliare, faktor min. 30, klobúk, vhodný odev, slnečník, doba opaľovania nesmie presiahnuť 30 minút.
Sunscreenmi sa nevyplatí šetriť, na pokožku treba naniesť min. 2 mg/mcm2, inak ich účinnosť môže byť nižšia. Kožné ochorenie, aplikácia kozmetík, mastí či vnútorné užívanie niektorých liekov môže prudko zvýšiť Vašu citlivosť na svetlo.
Odolnosť sunscreenov na vodu je veľmi výhodnou vlastnosťou, lebo zabraňuje ich rýchlemu zmývaniu potením či kúpaním. Prípravok označený ako \"water resistant\" vydrží 40 minútové máčanie vo vode, \"water-proof\" až 80 minútové, bez toho, aby došlo k zníženiu ochrany pokožky. Čerstvá a slaná voda znižujú SPF viac než voda chlórovaná. Vode odolné prípravky potom možno zmyť alkalickým mydlom a vodou. Ich odolnosť je umožnená akrylátovými a metakrylátovými polymérmi, ktoré po nanesení ostávajú absorbované na koži.
Samoopaľovacie krémy vyvolajú žiadúce stmavnutie pokožky (na 5-7 a viac dní), avšak nechránia proti slnku, navyše niektoré sa postupne vymývajú vodou alebo alkoholom. Slúžia najmä ako kamufláž pri miestnych poruchách pigmentácie (vitiligo), na použitie počas slnenia pri mori sú nevhodné.
ZÁSADY SPRÁVNEHO POUŽÍVANIA OCHRANNÝCH PROSTRIEDKOV PROTI UV ŽIARENIU
1. Ak patríte k ľuďom s nízkym fototypom alebo citlivým na svetlo, používajte sunscreeny vždy. Zabránite tak akútnemu spáleniu pokožky, tvorbe nádorov a aktinickému poškodeniu pokožky.
2. S ochrannými návykmi začnite už výchovou detí. Do 6 mesiaca by sa deti nemali vôbec vystavovať priamemu slnku, pod 2 roky treba deti chrániť odevom a nevystavovať ich poludňajšiemu slnku, staršie deti by mali používať najmä fyzikálne sunscreeny s vysokým SPF, pretože tieto pokožku nealergizujú, lebo odrážajú slnečné žiarenie.
3. Nezabudnite na tmavé okuliare s UV filtrom.
4. Sunscreen si zvoľte podľa plánovanej činnosti. Na kúpanie a pri zvýšenom potení sú vhodné vode odolné prípravky
5. Do úvahy berte predpokladanú dobu pobytu na slnku - čím je dlhšia, tým vyšší SPF si zvoľte. Opakované natretie sa prípravkom s rovnakým SPF ochranu pokožky podstatne nezvýši, iba udrží!
6. Úvodná aplikácia sunscreenu by mala byť dôkladná, najlepšie na dvakrát. Pri druhej aplikácii zatrite aj zabudnuté miesta!
7. Ak používate chenické ochranné prostriedky, aplikujte ich minimálne 20 minút pred vlastným opaľovaním, aby sa dostatočne vstrebali a naviazali na rohovú vrstvu pokožky.
8. Voľte sunscreen podľa aktuálnej intenzity slnečného žiarenia. Táto je vyššia na miestach s čistejšou atmosférou, pri vode, vo vyšších nadmorských výškach, v lete a na poludnie.
Teraz, keď sme sa spoločne dozvedeli nové informácie o slnečnom žiarení, skúste si zopakovať náš test zo Života Prešova. Ak ste teraz zodpovedali správne na všetky otázky, Vaša príprava na slnečné letné obdobie je temer zavŕšená. Ostáva už iba si zakúpiť vhodný prípravok, zabaliť kufre a vyraziť za slniečkom a oddychom. Prajem Vám všetkých príjemné a zdravie obnovujúce leto.
MUDr. Gabriela Machalová
Kožná ambulancia a lekárska kozmetika COSMEDERM
Sabinovská 78, Prešov, tel. 051/7713928, 0903 611565
TEST:
1. UV žiarenie dosahuje najväčšiu intenzitu:
A. na jar
B. v lete
C. v zime
D. v trópoch
E. na póloch
F. v poludňajších hodinách
G. vo večerných hodinách
2. Reakciu pokožky na svetlo môžu zosilniť:
A. niektoré lieky (napr. tetracyklíny, hydrochlorothiazid, lieky proti bolesti... )
B. mlieko a mliečne výrobky
C. časti rastlín a vňatí (cibuľa, petržlen, paradajky, zemiaky, uhorky)
D. voňavky a dezodoranty
E. niektoré maste, krémy, kozmetické prípravky a chemikálie
F. kontakt s pôdou
G. zvieratá
3. Slnečné žiarenie má tieto účinky na človeka:
A. zvyšuje imunitu pokožky
B. napomáha pocitu psychickej sviežosti, chuti do života a optimizmu
C. ničí mikroogranizmy na pokožke človeka
D. chráni pred vznikom nádorov
E. tlmí tvorbu kožného farbiva melanínu
F. znižuje imunitu pokožky
G. bieli zuby
4. Slnečné žiarenie obvykle priaznivo ovplvyvňuje tieto ochorenia:
A. xeroderma pigmentosum
B. rachitídu, \"mäknutie kostí\" a nedostatok vitamínu D
C. atopický ekzém
D. vred žalúdka a dvanástnika
E. zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi
F. porfýrie
G. psoriázu (lupienku)
5. Detská očná šošovka má oproti šošovke dospelého človeka
A. vyššiu priepustnosť pre slnečné žiarenie
B. nižšiu priepustnosť pre slnečné žiarenie
6. V pokožke človeka slnečné žiarenie spôsobuje:
A. zlepšenie prekrvenia pokožky
B. zníženie obnovy buniek v koži
C. zhoršenie prekrvenia pokožky
D. zníženie imunitných reakcií v pokožke
E. zhrubnutie rohovinovej vrstvy
F. tvobu melanínu
G. zvýšenie obnovy kožných buniek niekedy vedúce až k tvorbe novotvarov
6. Správne sú tieto tvrdenia:
A. tmavé okuliare s UV filtrom nezvýšia podstatne ochranu očí
B. sunscreeny sa pri kúpaní a potení nevyplavujú z pokožky
C. opakované natretie sa prípravkom s rovnakým SPF ochranu pokožky podstatne nezvýši, iba udrží
D. chemické absorbenty UV žiarenia vyvolávajú väčší počet kontaktných alergiíí ako fyzikálne (minerálne)
E. samoopaľovacie krémy chránia pred slnkom rovnako dobre, ako sunscreeny
F. najviac UV žiarenia pohlcuje biely, tenký a vlhký odev
G. syntetické materiály (nylon, dacron... ) prepúšťajú menej UV žiarenia ako bavlnené vlákna
H. čerstvá a slaná voda znižujú SPF sunscreenov viac než voda chlórovaná
Správne odpovede:1. BDF, 2. ACDE, 3. BCF,4. BCG, AF-výrazne zhoršuje, 5. A, 6. ADEFG, 7. CDGH, ABEF-presný opak je pravdou.
0
www.ZIVOTPO.sk
